nightrunner

neviem co si myslia vsetci ludia ani niekedy neviem co si myslim ja
ani neviem co citia a aj ja mam chvile ze sa prekvapim a nevyznam sa na chvilu sam v sebe. potom sa ale opat dostanem do standardnych cisel.

kazda ludska bytost ma vraj v sebe pocit vlastnej vynimocnosti
-normalna vec mat nejake to ja- ale asi kazdy mal niekedy ten pocit
ze jeho/jej osobny pribeh je len jeho/jej a nikto mu/jej nebude nikdy rozumiet
ako on/a rozumie sebe. co citi co citil/a co si mysli a myslel/a a preziva
a prezil/a. taky ten pocit ked mame pocit ze mi sme tymi hlavnymi postavami
pretoze sme vynimocni. kazdy je vynimocny kazdy/a je iny.
_____ok teraz iny pohlad
priblizovacie sklicko som odlozil stupame do vysky aby sme dostali nadhlad
dufam ze ty co citas tieto riadky si tu so mnou :) a preto som si dovolil pouzit
mnozne cislo.
Pozeram sa na ludske osudy: narodenie, zivot, smrt. pocity striedaju pocity
a udalosti. kazdy ma svoje vzostupy a pady, momenty na vyslni a momenty
pod odkvapom. rodicia, surodenci, priatelia-lky, kolegovia, znami
kazdy ich ma, kazdy zazije lasku, kazdy zazije sklamanie, rany osudu,
choroby, strachy, tuzby a chvile stastia.
Takze nakoniec vyzerame ako vajco vedla vajca - na nerozoznanie
jeden osobny pribeh vedla druheho ako cez kopirak.



je dobre mat stale spustene tieto dva pohlady a nepreferovat ani jeden z nich