nightrunner

uvazujem na tym co je vlastne laska?
vie to vobec niekto zodpovedne povedat alebo je to len
legendarny poklad ktory kazdy hlada?
uvazujem ci som si to z niecim nemylim.
som normalny? uvazovat nad vecami.
a k comu ti to vlastne je?
castym problem ludi je ze nedokazu prijat sami seba

alebo svoj nazvem to osud ale to nie je to spravne slovo.
Dokazem sa este zamilovat?
Dokazem zmenit sam seba?
Dokazem si zvyknut? O com to tu vlastne je?
Mam pocit ako ked sa pozeram na realitu a viem presne o com je.
Akonahle sa priblizim zistim ze je to len nejake pozadie alebo opona
a potom dalsia a dalsia. A co bude na konci? Temnota? Nepritomnost
mojho ja ako ked spim? Zistujem ze som ten ktorym som nikdy nechcel
byt alebo som sa to len bal priznat. Egoista, zbabelec, pokrytec,
clovek plny predsudkov a este by som mohol pokracovat ale k comu to bude.
Ako sa dokazem obhajit to je nadhera. Vecny alibizmus. skoda ze nie som k
sebe taky tvrdy ked mam byt a prichadza na lamanie chleba.
V kazdom momente sa niecim fascinujem, klamem a okradam. Ako na tom Boshovom
obraze.Cas bezi. Moj priatel cas.